Program KapCsoda

Vývoj programu KapCsoda sa začal v roku 2002. Balla Barbara, navrhovateľka metódy sa počas špeciálnych pedagogických štúdií zoznámila so Son-Rise programom, s hernou terapiou vyvinutou americkým rodičovským párom, kde ju milujúci, pozitívny postoj a metódy zamerané priamo na deti úplne očarili.

Základy programu KapCsoda dáva Barbara na základe kvalifikácie špeciálneho pedagóga, rok a pol Son-Rise výcviku (v Amerike), následne 5 rokov praxe Son-Rise ako terapeutka (Európa, Afrika). Svoje vedomosti si postupne dopĺňala ako NLP practitioner, TSMT vyšetrovanie stavu a pohybu, HANDLE screener (Anglicko), Coach pre rozvíjanie osobnosti. Dvojročný vzdelávací proces s Kat Houghton, zakladateľkou Relate to Autism (v Amerike) jej tiež prispel k obohateniu metódy. Počas tohto obdobia Barbara pracovala s viac ako 200 deťmi a dospelými, napomáhala ich rozvoju na dlhšie alebo kratšie obdobie v Európe, Afrike a v Maďarsku. To znamenalo viac ako13.000 hodín naplnených vývojovými hrami, ktoré priniesli do života Barbary veľa lásky a radosti. Jej štúdie a praktické skúsenosti priviedli k životu program KapCsoda, ktorý využíva a naďalej zdokonaľuje v každodennej práci.

KapCsoda Program sa zameriava na deti, zapájanie sa ich a motiváciu pomocou hernej terapie.

Program sa zameriava nielen na pomoc dieťaťu, ale dôležité je aj blaho a dobrý pocit rodičov, aby sme spoločne, ako jeden tím, mohli byť nápomocný vo vývoji dieťaťa, jeho komunikácii, integrácii, otvárania a zapájania sa, a taktiež pri rozvoji jeho osobnosti.

Rodinám sa venujeme zvláštnym a individuálnym spôsobom. Jeho hlavné prvky sú:

(Pre Podrobnosti, kliknite na adresy)

Posilnenie a znovuobnovenie vzťahu rodič – dieťa

Prečo

Najkrajší zdroj sily a stabilný bod je počas vývinu dieťaťa práve jeho rodič. Blaho rodiča je veľmi dôležitým základom pre blaho dieťaťa. Počas programu KapCsoda sa nezameriavame len na úlohy spojené s vývojom v zmysle tradícií, ale pomáhame pri prirodzenom vývoji dieťaťa. Potrebné zručnosti ako sú komunikácia, integrácia, rozvíjanie hier sa vytvárajú v detstve prostredníctvom vzťahu rodiča a dieťaťa. Takýto prirodzený vzťah sa snažíme znova vytvoriť alebo posilniť, aby situácie každodenného života vedeli podporovať vývoj, dobrý pocit a pozitívny vzťah medzi rodičom a dieťaťom.

Ako

Každá spolupráca sa začína tým, že v rámci terapie učíme rodičov hrať sa, respektíve zvládať tie ťažkosti, ktoré blokujú ľahkú spoločnú hru.
Metódy ako:

Pozorovanie hier medzi dieťaťom a terapeutom
Pozorovanie hier dieťaťa a rodiča domácim trénerom, diskusia o hrách, užitočné tipy a nápady na podporu spoločnej činnosti a aktivity
Voliteľný koučovací proces, diskusia o témach ohľadom ťažkostí a výziev rodičovstva, ich spracovanie a riešenie

Všetky interakcie sú založené na väzbách. S dieťaťom pracujeme na rozvojových cieľoch, keď pozoruje , sleduje a vie sa pripojiť.

Prečo: Keď nás dieťa vie pozorovať, pripája sa, je motivované, vtedy je učenie ľahšie, aktivita je radostnejšia, a tým sa umožňuje rozvoj trvalých stabilných vedomostí a zručností. Väzba a spojenie vytvára základ pre rozvoj osobnosti dieťaťa rozvoj láskyplných, ľahkých a pozitívnych medziľudských vzťahov.
Ako: S veľkou flexibilitou, naladením na dieťa, pozorujeme a hľadáme to, čo ho motivuje. Hru vždy nastavujeme tak, aby v nej dieťa vedelo ľahko zostať, a aby realizáciu rozvojových cieľov zažívalo nie ako úlohu, ale ako hru. Keď sa nevie sústrediť, zapájať sa, pomáhame mu rôznymi technikami, aby sa znova začalo sústrediť a dostalo všetko čo potrebuje.

Do popredia kladieme zručnosti potrebné na integráciu, otvorenie sa, rozvinutie osobnosti a komunikáciu.

Prečo: Rozvojové úlohy primárne trénujú schopnosť dieťaťa reagovať (na splnenie úlohy). V tomto prípade sa dieťa zameriava na úlohu, ktorá mu dáva málo priestoru pre komunikáciu a vytváranie medziľudských vzťahov. Veľmi dôležitou oblasťou je schopnosť detí reagovať a riešiť problémy. Dnes sa však už výskumom dokázalo, že rozvoj reakcie neprináša iniciatívu (začatie interakcie, spontánne prejavy počas interakcie, myšlienky, vyjadrovanie zámerov, zdieľanie skúseností, atď.) vývoja. Na toto sa musíme obzvlášť sústrediť. Keď je dieťa otvorené, pozorné, schopné sa zapájať, je oveľa jednoduchšie ho naviesť na riešenie úloh. Každý rodič má túžbu spojiť sa so svojím dieťaťom, aby jeho dieťa reagovalo na jeho blízkosť, spontánne vyjadroval svoje myšlienky, zámery a podelil sa o svoje skúsenosti. K tomuto je potrebné pracovať na tom, aby sa nám dieťa vedelo otvoriť, posilnil sa jeho nervový systém, rozvíjali sa obmedzené schopnosti potrebné na iniciatívne správanie na to, aby vedelo venovať pozornosť inej osobe a aby vedelo vyjadriť všetky tie zázraky, ktoré sa v ňom ukrývajú. Často sa stretávame s tým, že hoci sa deti naučili veľa, ale bez schopnosti spájať sa, otvárať sa, komunikovať, ich vedomosti ostávajú izolované, nevedia ich uplatňovať v rôznych situáciách života a v kontakte s inými.
Ako: Počas hry kladieme veľký dôraz na to, aby sme reagovali aj na najmenšie znaky dieťaťa, čím posilňujeme komunikáciu, otváranie sa a iniciatívu. V hrách dostávajú veľký dôraz nápady dieťaťa a jeho spontánnosť. Naladenie sa na dieťa a keď jeho zmyslový stav to dovoľuje, môžeme sa s ním hrať ak je na to pripravené a hry nastavme tak , aby sme podporili jeho iniciatívu. Veľký dôraz kladieme na spontánnosť, nápady, vyjadrenie myšlienok a podelenie sa o skúsenosti.

Rozvíjame sa prostredníctvom hier založených na motivácii detí

Prečo: Prirodzeným prostredím na učenie sa dieťaťa je hra. Sama o sebe už hra rozvíja mnoho oblastí. Počas zábavného spoločného času si dieťa ani neuvedomuje, že tvrdo pracuje, učí sa. Motivačné hry umožňujú rozvoj skutočnej, aktívnej účasti dieťaťa, čo uľahčuje jeho učenie.
Ako: Počas hry pozorujeme, čo vzbudilo záujem dieťaťa a potom tvorivo zostavíme hru tak, aby sme do nej mohli integrovať rozvojové ciele. Týmto spôsobom môžeme vyvinúť flexibilné vývojové hry, ktoré sú vždy prispôsobené záujmu dieťaťa, jeho zmyslovému stavu a pozornosti.

Do hry môžeme integrovať cieľ za účelom rozvíjania akejkoľvek sociálno- komunikačnej schopnosti

Prečo

Počas hry založenej na detskej motivácii môže byť spolu strávený čas naozaj zábavný a tak isto ho vieme všetko naučiť ako keby to bola úloha, alebo zadanie. Po čase bude dieťa schopné ľahšie a otvorenejšie sledovať, plniť úlohy a reagovať na požiadavky.

Ako

Rozvojové hry, ktoré podporujú komunikáciu a pomáhajú socializácii, patria k jednoduchým činnostiam. K tomuto je potrebné len zvládnutie a pochopenie myšlienkového pochodu hier. Prvky:

Hodnotenie úrovne pozornosti dieťaťa
Spozorovanie motivácie
Rozvoj motivačných , sociálnych spoločenských hier
Integrácia rozvojového cieľa do spoločenských hier

Zručnosti sa stávajú spontánnymi

Prečo: Naším cieľom je to, aby rozvíjané schopnosti dieťaťa neboli naučené, ktoré bude vedieť využívať len v niektorých životných situáciách na základe príkazu alebo požiadavky, ale aby sa stali vnútornými, spontánnymi a vedel ich aplikovať v každej životnej situácii spontánne. V tých aktivitách, ktoré si dieťa užíva, bude oveľa viac motivované využívať svoje nadobudnuté zručnosti a vedomosti, bude si ich vedieť udržať, pokračovať v hre a zábave.
Ako: Hry, ktoré sú založené na detskej motivácii, skutočne vytvárajú dobrý priestor na precvičovanie a posilňovanie nadobudnutých schopností, ktoré dieťa získalo. Spoločná hra je radosť, v ktorej sa dieťa môže stať čoraz aktívnejším a efektívnejšie využívať svoje zručnosti, a ak sa pozastavíme na správnych miestach a v správnom čase, dáme mu priestor na spontánnosť, iniciatívu a precvičovanie. Zároveň mu pomáhame vtedy a tak, ako to práve v danej situácii potrebuje. Týmto spôsobom sa v hre vždy prispôsobujeme k aktuálnej úrovni pozornosti, motivácie a spontánnosti.

Zmyslový stav dieťaťa je dôležitá informácia

Prečo: Všetci zažívame také situácie, keď je náš nervový systém viac zaťažený, keď máme následne oslabenú imunitu, a oveľa ťažšie sa vysporiadavame s každodennými problémami. Všeobecne platí, že nervový systém detí nie je schopný spracovať toľko zmyslových podnetov a nevedia ich dostatočne efektívne spracovať. Toto môže spôsobiť uzavretosť dieťaťa ( keď nás nebude počúvať, bude neustále zaneprázdnené svojou vlastnou činnosťou ) a bude mať množstvo rozdielov a odchýlok v správaní. Symptómy správania nám poskytujú informácie o pozornosti a zmyslovom stave dieťaťa.
Ako: Pomocou využitia týchto informácii môžeme zostaviť našu hru, alebo príležitosť na hru tak, aby sme mohli čo najlepšie pomôcť dieťaťu sledovať a zapájať sa. Často poskytnutie správneho stimulu, alebo uspokojenie rozpoznanej potreby na základe správania je presne to, čo dieťa potrebuje na hru, učenie a rozvíjanie sa.

Dieťa by malo byť vystavené takému zaťaženiu, ktoré je optimálne pre jeho nervový systém

Prečo

HAk existuje príliš veľa podnetov, zaťažení, úroveň stresu na nervový systém môže byť ľahko vysoká čo môže viesť ku kompenzačným aktivitám. V tomto prípade sa už dieťa nemôže sústrediť na učenie a rozvoj, pretože sa sústreďuje na prežitie a elimináciu stresu. Naše telo môže reagovať na stres nasledujúcimi spôsobmi:

- Útek ( útek zo situácie, uzatváranie sa)
- Útok ( verbálna alebo fyzická agresivita)
- Zmrazenie ( stuhnutie, mentálna prázdnota)

Často sa agresívne správanie považuje za neoddeliteľnú súčasť stavu, rozpoloženia. Ak sa však pozrieme z druhej strany na tieto správania, vždy nájdeme ich príčinu.

Ako

Ak sa naladíme na dieťa, môžeme ľahko zistiť, aké zaťaženie je pre neho optimálne. Tiež si vieme všimnúť aj to, čo potrebuje k tomu aby sa vedelo správne sústrediť. Často z dlhodobého hľadiska dosiahneme oveľa viac tým, že dávame deťom to, čo potrebujú ( napr. pohyb, pauza, rytmus, hry hráme určitým spôsobom, hrať sa chvíľu osamote, atď. ). Výsledkom je, že dieťa je stále silnejšie, je stále viac schopné integrovať sa, čo mu poskytuje optimálny a čoraz silnejší vzdelávací základ.

Pracujeme na rozvoji vo dvojici, kým dieťa nie je pripravené na viac

Prečo: Pre deti, ktoré čelia sociálnym a komunikačným ťažkostiam, je zvyčajne najprv ťažké spolupracovať s inými deťmi, a dokonca sa zdržiavať v jednej miestnosti. Ako sa nervový systém dieťaťa stáva silnejším, ich komunikačný a integračný systém sa rozširuje, začínajú sa zapájať do hry so svojimi rovesníkmi a nadväzovať s nimi vzťah. Keď ich vývoj dosiahne bod, že už nemajú problémy s nadväzovaním vzťahu s rovesníkmi, veľmi radi sa priatelia. Kým dieťa ešte nie je schopné komunikovať s rovesníkmi, detská spoločnosť je často stresujúce a zaťažujúce prostredie, čo nenapomáha k vývoju dieťaťa. Keď však dieťa dosiahne dobrú úroveň rozvoja, detská spoločnosť je pre neho úplne inšpirujúca.
Ako: V ranom štádiu vývoja, pokiaľ dieťa ešte nie je schopné komunikovať so svojimi rovesníkmi, vo dvojici mu môžeme pomôcť získať zručnosti potrebné na nadviazanie priateľstva a integráciu do komunity. My sami hrávame hry podobne ako druhé dieťa. Naozaj sa spolu hráme, ale robíme to tak, aby sme pomohli dieťaťu v komunikácii a prispôsobovaní sa. Keď už je komunikácia s dospelým ľahká, nastane čas zapojiť ďalšie dieťa. V prvom rade dospelý môže pomôcť dvom deťom v tom, aby komunikácia medzi nimi prebiehala rýchlejšie a jednoduchšie. Akým tempom je to možné, dospelý sa snaží stiahnuť sa do úzadia. Ak sa naše dieťa už vie zahrať s iným dieťaťom, môžeme zapojiť aj viac detí a tým pomôcť s integráciou do skupiny a s aktívnou účasťou v nej.

Deti, ktoré čelia výzvam autizmu tiež prechádzajú prirodzeným priebehom vývoja, len preskočia niektoré stupne vývoja, alebo dlhšie zotrvávajú pri jednom

Prečo: Preto je pre nás dôležité pozorovať a určiť, ktoré sú tie základné schopnosti, ktoré treba posilniť, aby následne mohli stavať na stabilných základoch. Po rozpoznaní a vypĺňaní medzier a zlyhaní deti často začínajú praktizovať a využívať svoje vlastné schopnosti. Našou úlohou je pomáhať im v tom, aby ich vývoj bol čo najprirodzenejší, a hlavne plný čo najpozitívnejších skúseností.
Ako: Často zisťujeme, že na začiatku vývoja je potrebné tráviť oveľa viac času na „stavaní základov“. Posilnenie schopnosti pripájať sa je obrovskou pomocou v budúcnosti. Keď je dieťa schopné trvalo sa nám otvárať, je flexibilné a schopné venovať nám pozornosť dlhšiu dobu, od tej chvíle je oveľa jednoduchšie pomáhať, rozvíjať a posilňovať všetky ostatné schopnosti. Okrem toho sa často musíme zamerať na základné zručnosti komunikácie. Napríklad či nám dieťa vie dať znamenie, že sa mu hra alebo aktivita páči a chce, aby pokračovala. Je však ťažké vybudovať stabilný dom bez silných základov. Takže určite stojí za to stráviť viac času na položení základov, odkiaľ máme veľmi častú skúsenosť, že sa rozbieha intenzívnejší rozvoj.

ÖByť v harmónii je dobré

Prečo: Keď sme v harmónii, všetko preteká ľahko. Okrem toho, že máme skvelý pocit, uvoľňuje sa veľa zdrojov nových síl. Stav radosti a zdroj nových síl nám umožňuje využívať našu energiu najoptimálnejším spôsobom ako pomôcť k rozvoju. Deti sú veľmi citlivé na náš duševný stav, a často ho odzrkadľujú. Preto je vyrovnanosť a pohoda rodiča veľmi dôležitá. Často zažívame obrovský skok vo vývoji dieťaťa, keď je rodič schopný zbaviť sa veľkého strachu, úzkosti, viny a podobných negatívnych pocitov. Prítomnosť týchto pocitov je úplne pochopiteľná a takmer všetci rodičia uvádzajú podobné pocity. Veľmi dôležité je, aby sme na svojich pocitoch a presvedčeniach vedeli pracovať a meniť ich. Často, keď sa objavia ťažkosti, dieťa nie tak reaguje na blízkosť rodiča ako je to prirodzené, ľahko sa vytvoria také pocity a presvedčenia, ktoré spôsobia, že sa po čase rodič vzdá pokusov na hru alebo spojenie so svojím dieťaťom. Čo je super, že aj na tomto sa dá pracovať a meniť. Občas stačí vytvoriť správny herný štýl a plán, inokedy treba načrieť oveľa hlbšie a zapracovať na riešení blokov.
Ako: Koučovanie je skvelá metóda na spracovanie vnútorných blokov, strachu, zlých pocitov, čo je špeciálna technika kladenia otázok, ktorá umožňuje koučovanej osobe nájsť vlastné odpovede, riešenia a také cesty, ktoré mu pomôžu dosiahnuť jeho ciele. Okrem toho, rodičovská pomoc pri spájaní a hraní sa napomáha efektívnejšie podporovať rozvoj svojho dieťaťa v každodennom živote, aby sa znova vedel s ľahkosťou a radosťou zapájať a hrať sa.